Čo treba zmeniť v REACH?
Ekologické skupiny by radi uvideli nasledujúce body v REACH:
- povinnosť sťahovať chemikálie z trhu, ktoré sa akumulujú v ľudskom tele a životnom prostredí, a tie ktoré narúšajú hormonálny systém alebo spôsobujú rakovinu. Obmedzené používanie takýchto látok by mal byť povolené len dočasne, a to len v prípade, ak nie sú alternatívne látky a látka je veľmi potrebná pre spoločnosť.
- plné právo vedieť, aby spotrebitelia a obchodníci vedeli posúdiť riziko plynúce z používania látok, a umiestňovať túto informáciu na produkt, a
- vyžadovať aby produkty dovezené do EU podliehali rovnakým bezpečnostným pravidlám ako tie produkované v EU.
- zabezpečiť dostatok informácií o bezpečnosti chemikálií, aby bolo možné identifikovať nebezpečné látky a ich bezpečnejšie alternatívy.
Tieto body nie sú plne začlenené v terajšom návrhu REACH. Napríklad, diera v tomto zákone by mohla umožniť, aby sa niektoré z tých najhorších chemikálií naďalej používali aj keď ich náhrady sú dostupné.
^hore
Kedy sa stane REACH zákonom?
Európska komisia zverejnila svoj návrh legislatívy v októbri 2003. Tento návrh je momentálne diskutovaný Európskym parlamentom a Radou. Ale intenzívne lobovanie zo strany chemického priemyslu už spomalilo prácu parlamentu o celý rok. Konečná dohoda sa očakáva na začiatku roka 2007. Zákon vstúpi do platnosti okamžite, aj keď chemikálie budú zavádzané do schémy REACH len postupne.
Pre podrobnejšie informácie o časovom harmonograme kliknite sem >
^hore
Ktorých chemikálií by sme sa mali obávať?
Tie najnebezpečnejšie chemikálie sú známe ako látky “vzbudzujúce vážne obavy”. Ide o chemikálie ktoré:
- sa neodbúravajú v prostredí rýchlo (dlhodobo pretrvávajúce - perzistentné) chemikálie) a môžu sa hromadiť v telách (veľmi bioakumulatívne), alebo kombinácia perzistentnosti, bioakumulatívnosti a toxicity,
- sú schopné rozvrátiť hormonálny systém (tzv. endokrinné disruptory)
- môžu spôsobiť rakovinu (kancerogény)
- môžu meniť gény (mutagény)
- sú toxické pre reprodukčný systém
- alebo vzbudzujú rovnakú mieru obáv ako horeuvedené faktory
Hromadia sa dôkazy o tom, že niektoré syntetické chemikálie poškodzujú zdravie. Uvádza sa podozrenie na vyvolávanie rakoviny prsníka a semenníkov, leukémie, niektorých alergií, reprodukčných problémov vyvolávanie vrodených vývojových chýb, nástup skorej puberty u dievčat a znižovanie počtu spermií. Chemikálie v mnohých prípadoch spôsobujú choroby z povolania. Viac informácii získate:
www.foe.co.uk/resource/factsheets/chemicals_and_your_health.html
www.greenpeace.org.uk/Products/Toxics/humanbody.cfm
^hore
Sú dôkazy o výskyte chemikálií v produktoch dennej potreby?
Áno, mnohé. Napríklad:
Alkylcínové zlúčeniny / organocínové zlúčeniny: používajú sa ako antibakteriálne prostriedky z katalyzátory pri výrobe niektorých plastov, napr. niektorých PVC a obalov. Sú perziztentné, bioakumulatívne a predpokladá sa že ovplyvňujú hormonálny systém. Alkylcíny môžu tiež poškodzovať imunitný systém a neuróny v mozgu.
Bisfenol A: používaný pri výrobe tesnenia niektorých potravinových plechoviek a viečok, ďalej je to zložka v polykarbónových plastových fľašiach. Ide o hormonálny disruptor ovplyvňujúci ženské i mužské pohlavné orgány.
Brómované spomaľovače horenia (BFR): používané v čalúnnických látkach a plastoch (v počítačoch), aby zabránili rozširovaniu ohňa. Väčšina BFR sú perzistentné a bioakumulatívne, a niektoré z nich aj ovplyvňujú hormonálny systém. Na zvierat sa pozorovalo že ovplyvňujú vývoj mozgu.
Ftaláty: používané v mnohých produktoch z PVC (napríklad vinylové dlaždice, hračky), lepidlách, atramentoch a kozmetických rozpúšťadlách. Niekoľko ftalátov patrí medzi hormonálne disruptory, niektoré poškodzujú pečeň, obličky a semenníky.
Alkylfenoly a ich deriváty: používané ako priemyselné rozpúšťadlá a nachádzajú sa v niektorých farbách a plastoch. Ide o hormonálne disruptory a môžu poškodzovať imunitný systém.
Umelý pižmá: vône pridávané do mnohých parfumov, kozmetických rozpúšťadiel a aviváží. Tieto sú perzistentné, bioakumulatívne a niektoré aj hormonálne disruptory. Môžu spôsobiť poruchu funkcie mozgu a poškodiť pečeň.,
Triclosan: antibakteriálna látka (niekedy pod názvom “Microban”) ktorá je pridávaná do množstva tovarov, vrátane tekutých mydiel, čistiacich prostriedkov, ústnych vôd, hubiek na riad a dosiek na krájanie. Začína sa objavovať ako znečisťujúca látka v materskom mlieku a rybách, čo poukazuje na jeho dlhú dobu rozkladu v prostredí a jeho schopnosť kontaminovať naše telo.
Pre viac informácii: www.foe.co.uk/resource/briefings/risky_chemicals_in_the_home.pdf
(
PDF - 89K) [English]
www.greenpeace.org.uk/Products/Toxics/chemicalhouse.cfm
[English]
www.chemical-cocktail.org/index_en.asp
[English]
www.chemical-cocktail.org/index_fr.asp
[French]
^hore
Ako bude fundovať registrácia v rámci REACH?
Výrobcovia a dovozcovia budú musieť zdokumentovať bezpečnosť svojich produktov Preto budú musieť poznať vlastnosti chemikálií, získavať informácie o použití danej látky, posudzovať riziká, ktoré plynú z rôznych použití látky a podstúpiť/odporučiť bezpečnostné opatrenia. O rozsahu potrebnej dokumentácie bude rozhodovať množstvo používanej - produkovanej látky. Firmy budú musieť registrovať všetky látky vyrobené alebo importované v objeme viac ako 1 tona ročne na jedného dovozcu/výrobcu (odhaduje sa, že tu spadá 30 000 látok).
Najkratšie termíny pre registráciu budú platiť pre látky, ktorých sa spotrebuje veľké množstvo (viac ako 1000 ton), alebo kancerogénne, mutagénne alebo reprodukčne toxické látky pri objemoch viac ako 1 tona. Tieto budú musieť byť zaregistrované do 3 rokov od vstupu REACH do platnosti. Látky produkované v objemoch 100-1000 ton budú musieť byť zaregistrované do 6tich rokov, a látky vyrábané v objemoch 1-100 ton budú mať 11 rokov na registráciu.
^hore
Čo je evaluácia?
Primeranosť a potreba ďalších informácií o riziku a dávkach chemikálií môže vyhodnocovať miestna inštitúcia, ak látka predstavuje riziko pre zdravie a prostredie. Akýkoľvek návrh na testovanie účinku látok na zvieratá musí byť konzultovaný s inštitúciami. Údaje získané so zvieracích pokusov sa budú musieť zverejniť, aby sa zamedzilo opakovaným a zbytočným testom.
^hore
Ktorá látky bude nutné autorizovať?
Len látky vzbudzujúce najviac obáv (viď. otázka 6) budú musieť byť registrované. Autorizácia udelí povolenie používať danú látku len na konkrétny účel. Tak ako to upravuje návrh, povolenie možno udeliť ak výrobca alebo dovozca vedia preukázať že riziká ktoré plynú z používania látky v konkrétnom prípade budú môcť byť dostatočne kontrolované, alebo socioekonomický benefit danej látky preváži jej možné riziká. V druhom prípade by sme mali zvážiť nahradenie danej látky bezpečnejšou alternatívou.
Náš názor je, že “adekvátna kontrola” veľmi perzistentných a bioakumulatívnych chemikálií je zlý koncept a že tieto látky by mali byť postupne sťahované z obehu na základe týchto fyzikálnych vlastností, bez toho aby museli dokázať že sú nebezpečné.
^hore
Obmedzenia predaja a použitia
K schvaľovaciemu procesu, ktorý bude plne kontrolovaný novou medzinárodnou agentúrou, budú môcť členské štáty podávať návrhy a obmedziť používanie akejkoľvek látky, o ktorej sa domnievajú že predstavuje neprijateľné riziko. Toto je ale nanešťastie pokračovaním terajšej legislatívy, kde potreba dokázať škodlivosť určitej látky je na pleciach inštitúcií. V minulosti sa ukázalo, že takýto prístup neposkytne dostatočnú ochranu, a zabezpečuje väčšinou len nápravu už existujúcich škôd. REACH by mohol zlepšiť situáciu keďže bude získavať informácie pri registračnom procese.
^hore
Aké sú prínosy REACH pre životné prostredie a zdravie?
Je nemožne presne definovať aké prínosy bude mať REACH. Ale predpokladá sa, že budú významné a určite prevýšia náklady, ktoré bude mať priemysel s implementovaním REACH. Podľa Európskej komisie, REACH môže zabrániť 4 000 úmrtiam ročne, a redukcia ochorení spôsobených chemikálií len o 0,1% ušetrí € 50 miliárd dolárov v nasledujúcich 30-tich rokoch.
^hore
Aká budú náklady spojené s REACH?
Európska komisia odhadla, že náklady spojené s registráciou budú € 2.3 miliardy dolárov, čo predstavuje menej ako 0.05% obratu chemického priemyslu, a iba 2.7 % terajších ekologických výdavkov a 2.4% Výskumného a Rozvojového programu priemyslu.
^hore
Ako ovplyvní REACH obchod?
Napriek názorom niektorých odvetví priemyslu a chemickej lobby, viac ako 40 dopadových štúdií poukázalo na to, že náklady, ktoré REACH prinesie pre priemysel sú veľmi malé v porovnaní s dlhodobým prínosom pre obchodníkov ako aj spotrebiteľov.
^hore
Koľko zvierat bude použitých počas testovania?
REACH vyžaduje v niektorých prípadoch testovanie na zvieratách. Avšak REACH obsahuje veľa krokov, aby sa obmedzilo testovanie na zvieratách najmä z dlhodobého hľadiska:
- vyžaduje zdieľanie výsledkov testovania na zvieratách (vrátane existujúcich no doposiaľ súkromných údajov);
- podporovanie rozvoja nezvieracích testov a kladie dôraz na rozvoj počítačových modelov
- a podporuje obozretný prístup pri autorizovaní chemikálií vzbudzujúcich najviac obáv
Ekologické skupiny spolu s ochrancami zvierat dôrazne presadzujú povinné zdieľanie výsledkov pokusov, aby sa obmedzili duplikátne a teda zbytočné testy. Naviac veríme, že veľmi perzistentné a bioakumulatívne chemikálie by mali byť stiahnuté z obehu bez toho, aby dokazovali svoju toxicitu.
Vyskytli sa názory, že by mohlo byť použitých až 13 miliónov stavovcov na testy. Táto domnienka sa zakladá na zastaralej štúdii [6] predpokladajúcej, že všetkých 30 000 chemikálií bude nutné otestovať a že neexistujú údaje o ich predchádzajúcich testoch. Skutočné číslo bude podstatne nižšie.
^hore
Existujú látky ktoré nebudú zahrnuté pod REACH?
Pesticídy, lieky, farmaceutické výrobky a kozmetika a prírodné produkty budú mimo záberu REACH, keďže ich používanie definuje iný zákon. Avšak neexistuje definitívny zoznam chemikálií, ktoré nebudú spadať pod REACH.
^hore
References
[1] European Commission, 2003, Extended Impact Assessment, 29 Oct 2003 , p. 11
[2] European Commission, 2003, Q and A on the new chemicals policy REACH
[3] International Chemical Secretariat, Feb 2004, Fact sheet, www.chemsec.org
[4] The Observer, 2003, When regulation is good, 27 July 2003
http://observer.guardian.co.uk/business/story/0,6903,1006462,00.html
[5] ' EEB and WWF discussion paper,
January 2003, A new chemicals policy in Europe - new opportunities
for industry.
www.eeb.org/activities/chemicals/Newchemicalspolicy-industry-29-01-03.pdf
(
PDF)
[6] UK Institute for Environment
and Health, 2001, Testing requirements for proposals under the EC
White Paper 'Strategy for a future chemicals policy' . Institute
for Environment and Health, Leicester, UK .
www.le.ac.uk/ieh/pdf/w6.pdf (
PDF)